Hovorí sa, že nová metla dobre metie. Toto príslovie sa aktuálne prejavuje v Lučenci, kde sa hlavným trénerom stal Španiel Jordi Guárdia. „Pelikánov“ ako keby jeho príchod na lavičku pokropil živou vodou a pozitívny efekt sa okamžite dostavil. V obsiahlom rozhovore objasňuje okrem iného svoju cestu do Niké SBL, ako si musel zvyknúť na novú rolu a povinnosti, čo stojí za výsledkami tímu a tiež aký vplyv mali zmeny, ktoré doteraz v družstve urobil.
- S vašim príchodom sa ako keby Lučenec herne a výsledkovo zobudil. Ako vnímate udalosti posledných dní a týždňov?
„Ak mám byť úprimný, všetko bolo rýchle a bláznivé. V jeden deň odlietate do Barcelony a o dva a pol týždňa neskôr máte za sebou 4 zápasy s novým tímom na Slovensku, to je proste život trénera. Nová krajina, nové mesto, noví hráči. Na všetko sa musíte čo najskôr adaptovať, ak chcete od každého dostať to najlepšie a tiež zo seba. Hráči a ľudia okolo klubu mi to veľmi uľahčujú. To mi pomohlo pomôcť im, aby sa počas týchto dvoch týždňov na palubovke snažili zlepšiť a umožnili nám to hrať lepšie v tejto náročnej lige.“
- Doteraz ste boli vo svojej kariére prevažne asistentom trénera. Prečo ste sa rozhodli prijať výzvu v podobe hlavného trénera?
„Ak sa bavíme o profesionálnom basketbale, je pravda, že som pôsobil najmä ako asistent, ale veľa rokov som trénoval ako hlavný tréner, nie medzi profesionálmi, ale na dobrej úrovni. V tomto basketbalovom trénerskom svete neustále označujeme ľudí (asistent trénera, tréner mládežníckych družstiev, tréner ženských tímov atď.), to je veľký nezmysel a také nespravodlivé. Sme tréneri bez ohľadu na to, akú pozíciu zastávame alebo aký tím trénujeme. Dobrý príklad je NBA, tréneri prechádzajú z pozície hlavného trénera na pozíciu asistenta prirodzeným spôsobom a naopak. Tak by to malo byť. Ja som bol v momente svojej kariéry, keď som cítil, že ma baví byť asistentom, samozrejme, ale potreboval som niečo iné a zmeniť svoju úlohu na pozíciu hlavného trénera, aby som mohol ďalej rásť. Cítil som sa na to pripravený, aby som to robil na dobrej úrovni. Z tohto dôvodu som naozaj vďačný Lučencu, že mi dal príležitosť prijať post hlavného trénera. Na trénerskom trhu nie je jednoduché dať pozíciu hlavného trénera niekomu, kto posledných 5 sezón bol asistentom. Ako som už povedal, cítim, že je to naozaj nefér, ale takto to bohužiaľ funguje.“
- Ako a v čom je náročné naskočiť do rozbehnutého vlaku, v novej krajine, súťaži a hlavne na nový post?
„Najdôležitejšie je pochopiť, že za trénermi je tiež človek. Nie sme supermani (alebo aspoň ja nie). Zrazu prídete do úplne nového prostredia a úplne mimo svojej 'povestne' komfortnej zóny. Prvé dni boli z hľadiska odpracovaného času naozaj náročné, na spánok nebolo príliš veľa času. Hrali sme 3 zápasy za sebou, zároveň ste museli pripraviť svoj tím, pripraviť všetko na súpera a pripraviť dobrý herný plán. Mali sme aj šťastie, že sa hralo len teraz v sobotu. Mal som týždeň na to, aby som si všetko lepšie pripravil a tiež našiel svoje 'rutiny' v každodennom živote. V otázke vyzdvihujete náročnosť novej pozície, ale verte mi, že to bola tá menej dôležitá vec. Ide o to, aby ste pracovali profesionálne, nech už máte akúkoľvek pozíciu, a to je všetko. Ide o to, aby som svoju prácu robil čo najlepšie. To je to, čo som robil v posledných sezónach, a to sa snažím robiť aj tu.“
- Hneď na úvod vášho pôsobenia ste mali najťažšiu možnú skúšku, len po pár dňoch s tímom, ste nastúpili proti majstrovským Leviciam. Čo vám tento zápas a skúsenosť dali?
„Úprimne, myslím si, že bolo perfektné čeliť Leviciam v prvom zápase. Bolo to také stretnutie, v ktorom sme nemali tlak na víťazstvo. Vieme, že sú na výbornej úrovni a pre mňa bolo dobré vyskúšať si rôznych hráčov v rôznych situáciách a zistiť, ako reagujú. Takže som bol vďačný, že som mohol nastúpiť proti nim a nie proti niekomu, proti ktorému by bolo potrebné uspieť.“
- K družstvu sa následne pripojil Jordan Jones. Čo on priniesol do lučeneckého kolektívu?
„Jordan je dobrý hráč, ktorý stále zlepšuje a Lučenec je pre neho dobrým miestom. Pomôže nám a my mu pomôžeme, aby bol lepší a ďalej rástol. Takže môžeme povedať, že zapasoval. Jordan nám dá veci, ktoré nám nemôžu dať naši dvaja ďalší vysokí hráči, pretože sú odlišní. Jordan nám dá vysoké tempo, pretože je rýchly, tiež ide o dobrého pick-n-roll hráča a dobrého doskakovača. V obrane od neho očakávame, že nám pomôže svojou fyzičkou. A samozrejme, dôležité je povedať aj to, že s tromi vysokými je naša kvalita na tréningoch lepšia a to pomáha tímu rýchlejšie rásť.“
- Konečne prišlo prvé domáce víťazstvo v sezóne, po veľkom obrate sa zrodilo proti Prievidzi. Čo vám a tomuto tímu dal tento úspech?
„My, tréneri, môžeme hráčom vysvetliť 'našu knihu'. Ale ak jej neveria, je to naozaj ťažké. A víťazstvá vám pomáhajú ju lepšie predať. Je to tak, ako to je. Takže niekedy, aby ste získali kredit, ste závislí od mnohých vecí, ktoré nemôžete ovplyvniť. Prievidza mohla zápas vyhrať, ale nevyhrala. My sme to dokázali a dokázali sme to dobrým comebackom. Ten nám pomohol veriť v našu prácu, v našu hernú prípravu a vôbec v seba samých. Vziať si späť nejaké sebavedomie.“
- Zlomilo sa alebo sa niečo zmenilo v hráčoch od vášho príchodu do Lučenca?
„Neviem. Pred troma týždňami som nevedel, ako na tom sú. Poznám ich len v tomto momente. Stále ich lepšie spoznávam, akí sú ako hráči a aké osoby. A s týmto vedomím sa im snažím dať rady, aby podávali lepšie výkony na tréningoch a v zápasoch. My, tréneri, pomáhame a o to sa snažím, aby sme boli lepším tímom.“
- Upravili ste trochu zostavu a niektorí hráči zrazu hrajú oveľa lepšie. Čím to podľa vás je?
„Ak hovoríme o basketbale, tak pred mojim príchodom som vnímal dva veľké všeobecné problémy - tempo a výber striel. A na základe toho sme sa snažili pracovať na rôznych oblastiach hry, aby sme pomohli k zlepšeniu. Hovoril som im, že ak sa nám to podarí zmeniť, môžeme to posunúť naše výkony dopredu. O to sa snažíme, chce to čas a stále sme v procese. Sme spokojní, pretože sme sa zlepšili, ale stále chceme viac. Okrem toho je dôležité, aby každý hráč chápal, že úspech tímu je jeho úspechom. Je naozaj ľahké to napísať alebo povedať, ale je naozaj byť ťažké v tomto správnom nastavení. To by malo byť pre nás naozaj dôležité bez ohľadu na to, koľko minút hrám, bez ohľadu na to, či je lopta viac v mojich rukách alebo v rukách spoluhráča. Najdôležitejšie je, aby sme uspeli ako tím. Momentálne to vyzerá tak, že kolektív to chápe a každý hráč vydáva zo seba maximum pre úspech tímu. A ako som už povedal, ak počas budovania tejto myšlienky vyhrávate, toto posolstvo sa samo od seba posilňuje.“
- Čo všetko obnáša vaša robota? Na vašich pleciach je toho teraz oveľa viac, ako ste bol doposiaľ zvyknutý...
„Moja práca si vyžaduje čas, ak ju chcete robiť kvalitne a profesionálne. Vo všeobecnosti však ľudia, a predovšetkým ľudia mimo sveta športu, nevedia, aká je práca trénerov. Tréningy musíte pripravovať s myšlienkou, na čom je dôležitejšie pracovať a na čom sa dá pracovať neskôr v sezóne alebo v ďalších týždňoch. Vyberiete prvky, aby ste ako tím stále rástli. Zároveň vyberie prvky, na ktorých musíte pracovať, aby ste sa pokúsili lepšie konkurovať súperovi. To si, samozrejme, vyžaduje analýzu vlastných zápasov, aby sme po nich ukázali tímu, čo môžeme urobiť lepšie alebo niektorým hráčom ukázať určité činnosti. Individuálne analyzujeme silné a slabé stránky hráčov súpera a zároveň štýl hry, ku ktorému vás chcú donútiť. Je dôležité, aby ste si po získaní všetkých informácií vybrali, čo chcete hráčom odovzdať a čo podľa vás nie je dostatočne dôležité, aby ste ich nezaťažili príliš veľkým množstvom vecí. Takže si dobre vyberám, čo na našich videorozboroch sledovať alebo nie. Keď všetko máme, tak zostavíme herný plán pre konkrétny zápas. Či bude fungovať alebo nie, svoj plán mám a chceme, aby sa na ňom všetci podieľali. To je viac-menej to, čo robím ja, dôležité je mať aj priestor na premýšľanie o tíme a zistiť, ktorý spôsob je lepší, aby ste ďalej mohli rásť. Tiež je dôležité mať určitý priestor na rozhovory s hráčmi o tom, ako prebieha sezóna a o tom, ako sa cítia. To je v skratke to, čo je úlohou trénera.“
- Lučenec získava pod vašim vedením razom povesť nebezpečného tímu, proti ktorému sa už nebudú len tak ľahko zbierať body. Ako vnímate progres, ktorý ste doteraz zvládli s tímom urobiť?
„Výsledky pomáhajú k tomu, aby ste si v lige získali rešpekt, ale ja radšej analyzujem samotný výkon. Povedzme, že Inter by strelil niekoľko ďalších otvorených trojok a my by sme prehrali. Každopádne by som si myslel, že výkon bol dobrý. Dodržali sme plán, ktorý sme mali a hrali sme s dobrou energiou. Ale ako som už hovoril skôr, vybudovať niečo, chce čas a my stále rastieme. V útoku hráme s väčšími kritériami a v lepšom tempe, ale stále sa dopúšťame v útoku a v obrane chýb. Našim veľkým úspechom bude, aby sme s hráčmi a možnosťami, ktoré máme, boli na konci sezóny našou najlepšou verziou a hrali čo najlepší basketbal. To je skutočný úspech, byť vždy hladný po tom, aby sme ako tím boli lepší a dosiahli svoju najlepšiu verziu.“
- Aké ciele si dávate do najbližších týždňov?
„Cieľom do budúcich týždňov je pokračovať v napredovaní, bez ohľadu na súpera. Od 20. do 30. decembra odohráme 4 zápasy, to bude šialené. V podstate sa len bude hrať, oddychovať a pripravovať na stretnutia. Teraz sa cítime dobre, túto dobrú náladu a energiu musíme využiť na to, aby sme hrali čo najlepšie. Dôležité je však aj to, aby sme boli pripravení na to, že kedykoľvek v sezóne môže nastať k výpadku, aby sme sa čo najrýchlejšie následne vrátili na správnu cestu.“
Foto: Igor Cibula, Ľudovít Jakub Hroboň