Pod Tatrami to mali opäť namiešané a poskladané správnym spôsobom, čo dokumentovali výsledky na Česko-slovenskom pohári a v základnej časti. Potom však Svit postihli početné absencie, ktorý ukončili ich cestu v play off už vo štvrťfinále. Tréner Lukáš Varga zažil prvú sezónu na Slovensku a v rozhovore nám prezradil svoje dojmy z nej.
- Máte za sebou sezónu v pozícii hlavného trénera Svitu, ako by ste ju celkovo zhodnotili?
„Verím tomu, že to bola veľmi pozitívna sezóna, v ktorej sme naplnili, respektíve predčili očakávania. Prišli sme do bodu, kedy sme cítili a verili, že môžeme zdolať každého. Každý hráč prešiel ako osobnosť určitým rozvojom. Každý sa niečo naučil, Robo ako lídrom, naši zahraniční hráči sa naučili hrať európsky basketbalu a žiť v odlišnej krajine, mladíci dospeli a zlepšili svoje basketbalové schopnosti. Dosiahli sme dobrý výsledok na Česko-slovenskom pohári a v základnej časti. Vyhrali sme cez 20 zápasov, za čo sa nemusíme vôbec hanbiť. Na konci prišli okolnosti (zranenia atď.), ktoré boli priveľkou prekážkou na to, aby sme ju zvládli.“
- Je konečné umiestnenie 5. miesto, reálnym odzrkadlením celej sezóny?
„Mnoho tímov ukázalo cez sezónu veľkú kvalitu a malo tiež svoje lepšie a horšie momenty, boli to tesné preteky až do samotného finišu. Tímy, ktoré dokázali v play off hrať najlepšie, tak teraz hrajú semifinále.“
- Štvrťfinálová séria so Spišskými Rytiermi sa skončila 1:3 na zápasy. Čo sa v nej ukázalo ako rozhodujúce a čo chýbalo vášmu tímu k lepšiemu výsledku?
„Dali sme do toho maximum, s tým, čo sme mali. Robo Rožánek sa vrátil so zranenou rukou a urobili sme z toho sériu. Aj bez dvoch hráčov základnej zostavy si myslím, že sme túto sériu mohli vyhrať. V štvrtom zápase sa veci dostali mimo kontrolu, čo by som nerád komentoval. Bola to škoda pre šport a fanúšikov, ktorí nemali šancu vidieť hráčov, aby rozhodli zápas.“
- Čo vám z trénerského pohľadu dala táto sezóna?
„Myslím si, že môžem z tejto sezóny zobrať sebavedomie. Musel som sa adaptovať a prispôsobiť novej krajine a prostrediu. Zvládnuť mnoho vecí, ale verím, že všetkým mojím chlapcom pomohol k tomu, aby boli lepšími basketbalistami a s týmto pocitom môžem na konci dňa zaspávať.“
- Na konci sezóny vás ovplyvnili absencie a zranenia. Aký to malo vplyv na budovanie chémie, herného konceptu a vlastne takej tváre družstva?
„Celú sezónu sme trénovali, aby sme boli pripravení na ťažké situácie. Mali sme útočný a defenzívny systém, ktorým sa hráči počas celej sezóny riadili. Bez troch hráčov základnej zostavy sme potrebovali, aby ich niektorí chalani zastúpili a mali mentalitu, že to zvládnu. Keď zavolajú tvoje číslo, tak aby si bol pripravený pomôcť tímu. Julo Matušek ukázal, že na tejto úrovni môže hrať veľké minúty. Ako tím sme sa pri tejto príležitosti zomkli a boli sme pripravení bojovať do konca, bez ohľadu na súpera alebo okolnosti.“
- Je pozitívom, že do zápasov sa zapojilo viacero mladých hráčov?
„Naša séria so Spišskými Rytiermi sa ukázala ako veľmi prospešnou skúsenosťou pre našich mladých hráčov, ktorí vycerili zuby a mohli pocítiť play off intenzitu. Verím, že ich táto skúsenosť bude motivovať k tomu, aby ešte viac pracovali a zostali hladní. Majú pred sebou priaznivú budúcnosť a najlepšie roky sú ešte len pred nimi.“
- Iskra aréna bola často zaplnená, respektíve vypredaná. Čo to pre vás znamenalo?
„Ako som povedal pred sezónou, lepšie domáce prostredie ani nemôže byť. Špeciálna hala so špeciálnymi ľuďmi. Hlučnejšia ako ktorýkoľvek zápas NBA. Som veľmi vďačný za pozitívnu podporu od ľudí vo Svite.“
- Čo pozitívne si môžete zobrať zo sezóny vy a klub?
„Myslím si, že môžeme byť hrdí na to, čo sme dokázali na palubovke a mimo nej. Bol položený základný kameň, na ktorom sa dá stavať. Je veľmi dôležité, že naše prostredie má reputáciu a hráči sa v ňom môžu zlepšovať. Klub poskytuje dobré miesto, aby hráči mohli pracovať a naplniť svoje vízie.“
Foto: Katarína Puškášová