Pre Nitru sa víkendovým zápasom v Prievidzi skončila nováčikovská sezóna v Niké SBL. Do play off sa Slávii síce nepodarilo postúpiť, ale z účinkovania vzhľadom na rôzne okolnosti, prevládajú pozitíva. O návrate na ligovú mapu najvyššej súťaže, skúsenostiach a nástrahách v prvom ročníku, najbližšej budúcnosti a cieľoch, sme sa v obsiahlom rozhovore rozprávali s trénerom Ľubomírom Urbanom.
- Slávia SPU Nitra má za sebou nováčikovskú sezónu v Niké SBL. Ako ju celkovo hodnotíte?
„Ja si myslím, že ako úspešnú. Niekomu sa síce môže zdať pri pohľade na tabuľku, že to tak nie je, ale do nováčikovskej sezóny sme išli z trochu iného zázemia, ako etablované ligové kluby. Išli sme do nej trochu neskôr ako obyčajne, ísť do toho pod záštitou Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. To bol mierny odklon od minulosti, keď išlo z väčšej časti o mestský klub. Chýbal nám čas na to, aby sme našli nových ľudí do manažmentu, organizácie zápasov a k hráčskym zdrojom. V tomto krátkom čase si myslím, že sme dokázali základnú časť Niké SBL odohrať bez akýchkoľvek zádrhelov a s dobrou východiskovou pozíciou pre budúcnosť.“
- Aké zázemie ste vo svojom prvom roku dostali od Slovenskej poľnohospodárskej univerzity?
„Vďaka vedeniu školy, ktoré veľmi pomáha športu, nielen v podobe programov, ale v dohľadnej budúcnosti budeme prechádzať rôznymi rekonštrukciami. SPU vníma šport ako neoddeliteľnú súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu a podľa toho sa snaží vytvárať podmienky. Po dokončení všetkého si myslím, že naša univerzita bude vlastniť jedinečný univerzitný športový areál, ktorý by nemal mať obdobu nielen v regionálnom zázemí, ale aj v strednej Európe. Budúcnosť je načrtnutá a pozitívna.“
- Pred rokom ste spomínali o transformácii klubu a hráčov, ako aktuálne vyzerá tento proces po odohranej sezóne?
„Opäť sa pozerám na kontext toho, do čoho sme vstupovali. Išlo sa kontinuálne z víťazstva v prvej lige do Niké SBL. Cenili sme si prístup a prínos hráčov, ktorí dochádzali a chceli sme tak vytvoriť priestor práve pre nich, aby boli súčasťou ligovej sezóny. Vidieť to na príklade Jozefa Vojteka, v poslednom zápase v Prievidzi exceloval vo veku 38 rokov a potvrdilo sa tak, že išlo o správnu voľbu. Samozrejme, vedeli sme, že v takýchto hráčskych obmedzených možnostiach, hlavne z pohľadu trénovania, tak budeme mať veľké problémy a bolo to riziko. Som preto rád, že sme to zvládli a považujem tak sezónu za úspešnú. Vedeli sme, že počas jej priebehu príde k vyhľadávaniu potenciálnych hráčov do budúcich rokov, aby sa stabilizoval káder a vytvoril sa komplexný tréningový proces. Trochu sa nám to podarilo, ale ešte sa nás čaká veľa práce, aby sme boli viac konkurencieschopní pri vytváraní hráčskych zdrojov a potenciálov.“
- Ako ste spokojný s herným prejavom tímu a dosiahnutými výsledkami?
„Ako sa hovorí v športovej terminológii, tak rozpočet klubu a ambície nepustia. Túto sezónu sme museli absolvovať v obmedzených nákladoch na hráčov, tým pádom sa to muselo premietnuť do kvality zahraničných hráčov. Niektoré vývojové etapy je proste ťažké preskočiť a že zo dňa na deň sa podarí vybudovať taký klub, ako si môžu z minulosti pamätať fanúšikovia basketbalu. Nie je to jednoduché. Pri pohľade na minulosť, každý klub sa nejako vyvíjal. Viem teda, ako je ťažké v prostredí mesta, kde sú dominantné športy futbal a hokej, implementovať také minoritné športy ako basketbal a volejbal, ktoré sú univerzitné. Máme výhodu dvoch univerzít na tomto malom priestore.“
- Bolo ťažšie nalákať zahraničných hráčov do nového klubu, ktorý funguje len krátku dobu?
„Pri etablovaní nového klubu vždy existujú pochybnosti, či to zvládne finančne, a nie je to len výkrik do tmy na jednu sezónu, či to má určitú perspektívu. V prvom rade, nemohli sme si dovoliť siahnuť po kvalitnejších hráčoch z pohľadu nášho finančného zabezpečenia. Hráči tak nesledovali vpravo, vľavo, s kým budú hrať a hneď sa k tomu priradí porovnanie z hľadiska pozícií v tabuľke. Dobrí hráči idú do dobrých kolektívov, u ktorých je predikcia na úspešnú sezónu. Začali sme úplne od začiatku, možnosti hráčskeho výberu boli limitované. V každej etape sme našli takých jednotlivcov, ktorí nám pomohli, ale išlo sa do veľkého rizika. Napríklad sme mali hráča, ktorý dva roky nehral, čiže toto je presne tá nováčikovská daň. Podstatné bolo, že po poslednom zápase s Prievidzou som bol rád, že sme celú základnú časť absolvovali bez akýchkoľvek problémov. Cez sezónu nás mohlo dostať niekoľko nášľapných mín, hlavne z hráčskeho potenciálu, zdravotného stavu a možnosti spoločného trénovania. Sme radi, že sme ligový ročník zvládli.“
- Aká bola spokojnosť so slovenskou časťou kolektívu?
„Ukazovali sme, že sme hlavne slovenským klubom. V lige je samozrejme náročné hrať len s domácimi hráčmi, pretože výsledky sú priamoúmerné kvalite družstva. Od toho sa odvíja následne návštevnosť. Keď môžem opäť hovoriť o zápase s Prievidzou, tak v základnej zostave hral na pozícii rozohrávača Samuel Misal, ročník narodenia 2004. Na „dvojke“ bol hráč narodený v roku 2005, na „trojke“ Filip Tchúr sa narodil v roku 2000. Podporili ich 'strednovekový' Jakub Kobulnický a veteránom 'Jopom' Vojtekom. V Prievidzi všetci obdivovali Vojteka, že vo veku 38 rokov a vyzdvihol som to aj pred zápasom, že spolu s mojim synom ako jediní dvaja absolvovali všetkých 32 zápasov. Klobúk dole, nielen pred mladšími, ale aj staršími slovenskými hráčmi, ako zvládli ligovú sezónu. Je cestou načrieť do univerzitného prostredia, ale keďže hráme najvyššiu súťaž, bez profesionálov sa to nedá. Chceme ale vytvárať priestor pre študentov a dobrých športovcov, aby sa mohol podieľať na svojom raste aj v profesionálnych podmienkach na univerzitnej pôde.“
- Čo vám z trénerského pohľadu dala táto sezóna? Mali ste na svojich pleciach oveľa viac zodpovednosti a povinností.
„Ako sa hovorí v Írsku pri výčape, tak tréner je manažér, tak mne sa to tento rok ako keby 'vypomstilo', že som bol manažérom. Keďže tréningový proces bol v obmedzenom procese, tak väčšou časťou práce bolo finančné zabezpečenie chodu a organizácie klubu. Pre trénera, ktorý rád vyhráva, to bola ťažká sezóna, ale sám som musel pochopiť, aký ten ročník bude a krotiť emócie tých, ktorí vstupovali do neznámeho prostredia a nebolo to pre nich jednoduché. Bolo to ťažké aj pre tých, ktorí sa chodili pozerať na zápasy, ale je to realita a tak to treba chápať. Svojim spôsobom som veľmi rád, že sme našli najdôležitejších ľudí. Mojou pravou rukou bola Lucia Civáňová, bez nich nešlo urobiť mnoho vecí. Dlhodobo mi pomáhala Monika Myjavec v pozícii asistentky trénera, pokiaľ jej to umožňovali jej pracovné možnosti. Kondičná príprava bola na vysokej úrovni skrz Branislava Zeloviča a chlapov v našom fitcentre. Obrovským prínosom bol stolík, bez ktorého by nešlo fungovať. Jakub Horinka, náš študent, to mal na starosti. Pomáhali nám ľudia z univerzitných zdrojov. Keby nebolo vedenia školy, pani rektorky Doc. Ing. Klaudii Halászovej, PhD., tak basketbal v Nitre by na ligovej úrovni neexistoval. Im patrí vďaka za možnosť fungovania a veríme, že vďaka ich pomoci budeme fungovať aj v budúcnosti.“
- Aké budú teraz ciele klubu do nasledujúcich týždňov, mesiacov a novej sezóny?
„Máme víziu pripraviť študentov na septembrové Slovenskú letnú univerziádu v Bratislave, kde sa pod záštitou školy chceme podieľa na turnajoch v 3x3 basketbale a klasickom 'pätkovom' basketbale. S týmito hráčmi budeme viesť v nasledujúcich týždňoch prípravu a dúfam, že v auguste sa úspešne určitým spôsobom spojí s príchodom nových hráčov a prípravou na nový ročník Niké SBL. Najväčšou oblasťou v rámci Centra univerzitného športu pribudli marketingové záležitosti. Verím, že so skúsenosťami a novými ľuďmi sa bude zlepšovať náš športový marketing smerom navonok.“
- Spomína sa rekonštrukcia Športovej haly SPU, v akom stave je tento projekt?
„V novembri sa nám podarilo otvoriť v rámci nášho športového areálu zrekonštruovaný bazén. Vedenie univerzity intenzívne hľadalo spôsoby, ako zrekonštruovať športový areál, ktorý funguje od roku 1962. Je tu mnoho vecí vonku, aj vo vnútri, ktoré bolo potrebné zmeniť, aby sme spĺňali podmienky na vrcholové športy. V krátkom čase by malo prísť k uzavretiu tohto priestoru a k rekonštrukcii haly, fitnescentra, regeneračných zariadení a malej telocvične. Bude asi potrebné prečkať 18 mesiacov, počas ktorej by malo prísť ku komplexnej rekonštrukcii športového areálu Centra univerzitného športu, ktoré patrí pod Slovenskú poľnohospodársku univerzitu. Verím, že sa potom budeme tešiť z fantastickej infraštruktúry.“
Foto: Martin Havran