V nedeľu sa skončilo účinkovanie prvej mládežníckej reprezentácie Slovenska, tím do 20 rokov odchádzal z rumunského Piteštu s konečným 8. miestom. Aká bola cesta za najlepším umiestnením v B-kategórii majstrovstiev Európy za posledné roky, na to prišla tiež reč v rozhovore s trénerom tohto družstva, Nenadom Miloševičom.
Zo „skupiny smrti“ sa Slovákom podarilo prebojovať do štvrťfinále, za sebou nechali Chorvátsko, Lotyšsko a Švajčiarsko. Práve dve víťazstvá znamenali istotu umiestnenia medzi top 10, čo sa podarilo doteraz len trikrát – 9. miesto (2013), 7. miesto (2007), 6. miesto (2005). „Hodnotenie turnaja je veľmi komplexné, kompletný report bude vypracovaný a rozanalyzovaný. Povedané v skratke, pri skladaní tímu sme mali plán a pri rôznych absenciách sme ho museli meniť. Podstata tohto plánu boli zápasy so Švajčiarskom a Lotyšskom. To boli dva tímy, na ktoré sme sa zamerali a nastavili nejaký herný plán. Ciele sa tiež menili s tým, ako sa nám menila súpiska. Reálne sme boli možno s Moldavskom najmenším tímom na šampionáte. Keď by sme mali kompletné družstvo, tak ciele by boli iné. Môj cieľ, na základe reálnych faktov, bol postup z tretej pozície. Myslím si, že sme ako tím na turnaji od zápasu k zápasu napredovali. Nezvládnutá koncovka stretnutia so Švajčiarskom zmenila všetko, posledný zápas s Chorvátskom bol bojom o postup. Videli sme šancu, lebo Chorváti a Lotyši sa prezentovali podobným štýlom, lenže individuálna kvalita bola úplne niekde inde z pohľadu Chorvátov. Bojovnosťou a možno skúsenosťou zo zápasu so Švajčiarskom sme ustrážili záver duelu a otočili ho našu stranu. Myslím si, že to stretnutie bolo vrcholom našej formy a toho, na čo sme sa pripravovali. Samozrejme, obrovský vplyv malo zranenie Ďurečka, nášho kapitána, ktorý dával extra snahu a bol tichým vodcom tohto tímu. Výsledkovo samozrejme v danej situácii to myslím, že nie je reálny úspech, ale na druhej strane, dosiahli sme ho cielene a progres a sebaistota sa u hráčov zvyšovala od zápasu k zápasu. Zaslúžili sme si určite postup medzi osem najlepších tímov,“ otvoril hodnotenie uplynulých dní a týždňov reprezentačný tréner Slovenska.
Kategória „U20“ sa v predchádzajúcich rokoch umiestňovala v dolných poschodiach B-kategórie, od roku 2016 nebola lepšie, ako na 16. pozícii. Teraz nebola vôbec ďaleko dokonca od postupového sna, ale po skupinovej fáze sa už jej nepodarilo uspieť. „Nemôžem hodnotiť predchádzajúce tímy a ani ich výsledky. My sme išli do vojny so stratégiou a vedeli sme, čo chceme. Boli sme pripravení na všetky varianty a reagovali sme. Neviem, ako to bolo predtým a tiež neviem, ako to bude v budúcnosti, ale na Slovensku máme problém. Otvorene poviem, síce nemám vplyv na rozvoj mladých hráčov, lebo robím mužský basketbal, aj keď 'U20' je v podstate mužská kategória, kde už má byť po každej stránke hotový hráč. Na Slovensku sa nevyrábajú hráči. Ja som mal v tíme hráčov z Interu, Levíc a potom z Česka. Nikto iný nebol zo slovenských klubov. To, čo som videl na juniorských majstrovstvách, je v porovnaní s tým, čo bolo na B-kategórii, na veľmi biednej úrovni. Môžeme sa vyhovárať na podmienky, haly, lopty, rodičov, ale nevyrábame hráčov. Naháňa sa výsledok a individuálna práca, precíznosť pri zručnostiach, rozvíjaní kreativity, rozmýšľania u hráčov, nachádzania úloh, vyrábania od priemerných po špičkových hráčov, to na Slovensku zastalo možno pred 20 rokmi. Sem-tam sa niekto blysne, ale to nemá s tým, ako sa pracuje, nič spoločné. Pozriem sa aj na mužskú reprezentáciu alebo na Slovákov hrajúcich v zahraničí, kto okrem Tima Malovca z nich basketbalovo vyrastal na Slovensku? Hovorím o top úrovni. Ja, ako tréner, investujem do seba, trávim čas na školeniach, seminároch, analýzach a stále sa učím a budem učiť. Najviac sa učím od svojich hráčov. Nehovorím teraz len o srbskom basketbale, ale aj iné štýly rozvoja hráčov a systému ma zaujímajú, respektíve fascinujú a nie sú ani dokonca srbské. Rozprávajme sa o budovaní identity slovenského basketbalu. Ja som mal charakterných hráčov, ktorí boli 10 dní vo vojne a bojovali za Slovensko, podávali nadľudské výkony, takže problém nebude v tom, že nechcú. Veľakrát som počul, že je problém, že rodičia chcú, aby deti hrali a boli šťastné, lebo platia členské. Rodičia sú pre svoje deti najväčším trestom, keď sa starajú do športu. Rodiča môžeš aj vyhodiť z haly, zakázať mu chodiť na tréningy, je milión vecí, ako sa to dá poriešiť. Ak to ty robíš dobre a kvalitne, tak ten rodič, čo najviac frfle, tak mu to zavrie ústa a nechá ti na starosti dieťa. Netreba naháňať výsledky, treba sa edukovať, pracovať, motivovať, zblázniť deti do basketbalu a keď vidieť napredovanie, tak môžeš mať vrcholového hráča. Treba k tomu veľa obety a basketbalovej odbornosti. Hovorím môj názor a poviem ho každému, máme tu kvalitné deti a je ich škoda. Videl som, ako vyzerali na týchto majstrovstvách všetky tímy a všetci napredujú. Ja som na Slovensku nejakých 20 rokov a bohužiaľ, nevidím, že sme sa celkovo niekam pohli. Potrebujeme vyrábať hráčov, mať kvantitu, aj dobrých tímových hráčov, lebo to je pre každý ligový tím najvďačnejšia kategória, ale aj nadpriemerných hráčov. To je realita, ak sa to nezmení, tak nevidím nejaký posun. Možno o 17 rokov sa zase dostaneme do top 8, možno aj o rok, ale od postupu 'U20' sme momentálne veľmi ďaleko,“ povedal Miloševič otvorene k stavu a výchove mládeže.
Celková bilancia v Rumunsku boli dve víťazstvá (72:66 proti Lotyšsku a 66:60 proti Chorvátsku) a päť prehier (65:76 proti Fínsku, 65:67 pp proti Švajčiarsku, 68:80 proti Holandsku, 72:79 proti Gruzínsku a 60:74 proti Portugalsku). Hlavne duely po skupinovej fáze môžu mrzieť, keďže boli rozohrané na úspech. „My sme hrali dobré zápasy, tento tím bol nastavený brániť a keď sme držali kontrolu nad tempom hry, tak sme boli blízko a lámalo sa to na konci. Samozrejme, tímy robia skauting. Napádali nás na útočnom doskoku, a to bol rozdiel, prečo sme nevedeli veľakrát zlomiť to a otočiť na našu stranu. Stálo nás to veľa síl, tým že sme boli aj v oklieštenej zostave, bolo to namáhavé vôbec prežiť a uzatvoriť zápas. Mohli sme hrať aj otvorený basketbal, ale to by nás veľmi bolelo. Takto sme tu vždy boli a snažili sa zlomiť súpera. Môj tím pracoval na vysokej úrovni, všetci členovia realizačného tímu robili svoje úlohy a každý jeden má obrovský podiel. Karol Kučera a ja sme už zohratí, vie čo má pozerať, kde mi má pomáhať. Marko Vranský sa staral o telá a pomáhal, aby kondičná a regeneračná časť bola na vysokej úrovni. Na top leveli bola starostlivosť, masáže a ľudský prístup Jana Juračku. Taktiež všetky veci okolo tímu boli vďaka Željkovi Mijalkovi na top úrovni. Hráči žili ako jeden, prijali svoje úlohy a myslím si, že sme mali dobrú spoluprácu. Niekedy som bol nepríjemný, ale oni vedia, že to bolo kvôli tomu, aby som z nich dostal to, čo v nich je. Takto to u nás fungovalo a myslím si, že je to dôvod, prečo sme podľa mňa odohrali solídny turnaj,“ pochválil hráčsky káder a realizačný tím tréner Slovákov.
Konečnú nomináciu a výzor tímu ovplyvnili absencie vysokých hráčov, spomínali sa mená ako Sebastián Rančík, Timotej Malovec a mnohí ďalší. „Videli sme, že každý tím nás 'zabil' na útočnom doskoku a v bodoch z druhých šancí. Toto je mužský basketbal a majú hrať tí najlepší. My sme hrali s tým najlepším, čo máme. Ja som zástanca toho, že má hrať ten, čo hlavne chce. To, že niekto odmietne z rôznych dôvodov, hovorí o ňom. Charakter je hlavná časť budovania tímu a chlapci, ktorí nikdy nič nedokázali a pravdepodobne ani nedokážu, tak odmietali reprezentáciu z rôznych dôvodov. Môžu posielať ospravedlnenia a volať mi ľudia z ich klubov, to je všetko smiešne. Ide sa hrať za reprezentáciu, to je česť a títo chalani k tomu tak pristupovali, preto sme aj vyzerali ako tím,“ zamyslel sa Miloševič.
Bude bývalý hráč a v súčasnosti tréner Handlovej pokračovať v pozícii hlavného trénera „U20“? „Chcem sa všetkým poďakovať za príležitosť. Môj tím a ja sme dali do toho všetko, aby servis okolo reprezentácie bol na najlepšej možnej úrovni. Ospravedlňujem sa, ak niečo nefungovalo tak, ako si niekto predstavoval, taktiež hráčom, ak som bol niekedy nepríjemný a moc na nich tlačil, ale oni vedia, že to bolo pre ich dobre. Chcem sa poďakovať všetkým v realizačnom tíme, že išli do toho a urobili sme kus dobrej roboty. Taktiež SBA za vytvorenie podmienok a Mišovi Ondrušovi za dôveru, že mi zveril tento tím. Uvidíme, rozanalyzujeme turnaj, všetky veci a rozhodneme sa, či budeme pokračovať ďalej. Pre mňa vždy bola a bude česť reprezentovať Slovensko,“ odpovedal na záver reprezentačný kormidelník tímu do 20 rokov.
Foto: fiba.basketball